prach sadá

prach sadá
treba ho utrieť stále
iba na ňom vidím ako letí čas
sedím za stolom, tak ako včera
predvčerom
sedím tu za stolom,
presne tak ako pred týždňom, dvoma, troma
prach sadá a iba tak viem,
že sa mení čas
a ten čas za oknom
to-do list zostáva stále nezmenený
nevyfarbený, nesplnený
na stole ležia stále tie isté knihy
pracujem stále na tom istom
s pocitom,
že sa to nikam nehýbe
chcem si už vyškrtnúť aspoň jednu vec,
aby som mala pocit, že sa niečo mení -
že z toho ubúda
a nie, ono prach sadá
a pribúda ho, pribúda
veď som ho pred chvíľou utrela
ono to, že je tu zase
je tu stále?
prach sadá
a čas letí
a zajtra ráno, pozajtra o týždeň
utriem ho zase
a zistím, že čas letí.
_________________________________
asi mám kus depku - odovzdávanie DP

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

keď máš dosť, ale namáš nič

Obraz
dnes ráno som išla do Lidla chcela som len kúpiť pár vecí, pre mojuj sestru: nejakú ryžu, cestoviny, smotanu.. lebo ma takmer každý deň poýva na obed a ja neviem ako by som jej vynaďakovala trojminútový nákup bol už hotový, pri pokladni som sa rýchlo dostala na radu, ale v tom som si spomenula, že v peňaženke nemám žiadne peniažky.. kartu mám opäť prázdnu jednu aj druhú, a drobákov by som naškrábala tak len na polovicu môjho nákupíku po chvíľke, keď mi to začalo všetko dopínať som nahlas povedala, že nemám peniažky.. že som si ich zabudla. cítila som sa trápne.. aby sme to uviedli na správnu mieru, do obchodu som išla s istotou. je síce pravda, že už si pomaly začínam zvykať na to, že mám v peňaženke peniažky maximálne na cestu do roboty, ale tentokrát som vedela, že peniažky mám... pán manžel mi všera dal desať eur a ja ich chcela využiť správne :) v tom som si spomenula, že tie som si vložila do vrecka v kabelke a nie do peňaženky - celá ja.. nemohlo mi to napadnúť skôr? pani p...
Čítať ďalej

Metro

a hojte všetci, dnes som tu opäť a chcela by som vám sem hodiť jednu úvahu, ktorá sa na mň a posl edné dni nalepila.. tak prajem pekné čítanie.  C el ých päť rokov som dochádzala vláčikom na strednú. Každé ráno som vstávala o hodinu alebo aj hodinu a pol skôr ako moji rovesníci, aby som sa dostala do školy. Avšak tento čas ráno, ale aj poobede vo vlaku som si užívala (mám na to veľmi pekné spomienky). Bolo to aj obdobie, kedy Pán Ježiš prišiel do môjho srdiečka a všetko mi odpustil. Učil ma žiť a ja som si chvíle s Ním nesmierne užívala. Takže toto cestovanie vláčikom bolo pre mňa takým darčekom. Najradšej (okrem čítania mojej najlepšej kamarátky, Biblie) som sa pozerala z okna. Sledovala som tú nádhernú scenériu okolo a aj to ako sa denno-denne mení počasie, alebo samotné ročné obdobia. Cestu vláčikom som si ešte viacej obľúbila, keď som začala cestovať na vysokú školu do Banskej Bystrice. Najkrajšia príroda, jednoducho som sa nevedela vynadí...
Čítať ďalej

môžeš plakať

keď srdce bolí oči plačú po lícach ti stekajú slzy, ktoré sa menia v potôčiky, ktoré nevieš zastaviť tečú stále ďalej a sú čoraz silnejšie s každým nádychom ti zviera hruď a ty sa snažíš do týchto stiahnutých pľúc cez slzy vtiahnuť aspoň kúsok vzduchu a keď už nevládzeš plakať ani už nevieš ako vyzerá okolitý svet bez jeho rozmazaných kontúr, fľaky, ktoré ti tvoje oči prezentujú ako realitu chceš prestať snažíš sa to potlačiť nevieš, nejde to snažíš sa ukľudniť utrieš si celú usmrkanú tvár a snažíš sa o nádych, ale ani chvíľa neprejde a je to tu zase sedíš nad tými knihami celý deň pozajtra máš skúšku, na tak, vzpamätaj sa! ale keď srdce bolí zošity sú zmáčané, celé premočené od sĺz chytíš si hlavu do rúk opieraš je o ne celú ju na ne zvalíš nejde to - prestať derie sa to von, hlboko z tvojho vnútra a chvíľami sa z teba predrie neidentifikovateľný zvuk čo to bolo? sama nevieš chceš kričať a tak zastaviť ten plač a srdce bolí počuješ pípnutie, tak ...
Čítať ďalej