_vždyČERSTVO_

krok za krokom, stovka za stovkou, kilometer za kilometrom.. utekám vpred mojou cestou, cestou môjho života keď ma v pondelok prepadla depka, nevládala som už ďalej, hľadala som tie zásoby, aspoň kúsok sily pokračovať ďalej - teraz, keď to najviac potrebujem... každým dňom sa to zhoršovalo a ja bola slabšia a slabšia, takto tesne pred finišom. začala som dúfať, že keď to odošlem, vytlačím, odovzdám, uľaví sa mi, jednoducho to prejde a ono nič, dokon ca to bolo ešte horšie... kedy som sa začala kamarátiť s beznádejou? ...sama neviem, nevládala som ani proti nej bojovať. prišla som domov a vedela som, že s tým musím niečo spraviť, takto sa ďalej nedá utekala som, áno utekala som opäť, tam kde som Ho stretla, tam, kde Ho stále stretnem a začala som Ho chváliť (ako som mohla zabudnúť na takú jednoduchú vec?) začal mi vysvetľovať, že tam bol stále so mnou, že ma stále miluje a stále mi to dával najavo - i keď sa bojím alebo zlyhám a ja sa opäť rozplývala v Jeho náručí, tak a...

prach sadá treba ho utrieť stále iba na ňom vidím ako letí čas sedím za stolom, tak ako včera predvčerom sedím tu za stolom, presne tak ako pred týždňom, dvoma, troma prach sadá a iba tak viem, že sa mení čas a ten čas za oknom to-do list zostáva stále nezmenený nevyfarbený, nesplnený na stole ležia stále tie isté knihy pracujem stále na tom istom s pocitom, že sa to nikam nehýbe chcem si už vyškrtnúť aspoň jednu vec, aby som mala pocit, že sa niečo mení - že z toho ubúda a nie, ono prach sadá a pribúda ho, pribúda veď som ho pred chvíľou utrela ono to, že je tu zase je tu stále? prach sadá a čas letí a zajtra ráno, pozajtra o týždeň utriem ho zase a zistím, že čas letí. _________________________________ asi mám kus depku - odovzdávanie DP