keď máš dosť, ale namáš nič
dnes ráno som išla do Lidla
chcela som len kúpiť pár vecí, pre mojuj sestru: nejakú ryžu, cestoviny, smotanu..
lebo ma takmer každý deň poýva na obed a ja neviem ako by som jej vynaďakovala
trojminútový nákup bol už hotový, pri pokladni som sa rýchlo dostala na radu, ale v tom som si spomenula, že v peňaženke nemám žiadne peniažky.. kartu mám opäť prázdnu jednu aj druhú, a drobákov by som naškrábala tak len na polovicu môjho nákupíku
po chvíľke, keď mi to začalo všetko dopínať som nahlas povedala, že nemám peniažky.. že som si ich zabudla. cítila som sa trápne..
aby sme to uviedli na správnu mieru, do obchodu som išla s istotou. je síce pravda, že už si pomaly začínam zvykať na to, že mám v peňaženke peniažky maximálne na cestu do roboty, ale tentokrát som vedela, že peniažky mám... pán manžel mi všera dal desať eur a ja ich chcela využiť správne :) v tom som si spomenula, že tie som si vložila do vrecka v kabelke a nie do peňaženky - celá ja.. nemohlo mi to napadnúť skôr?
pani predavačka sa ma pýtala, či to teda chcem všetko vrátiť
ale ja som sa jej spýtala, či by mi to tam nachvíľu nepostrážila, že sa vrátim .. len si zbehnem do roboty pre peniažky (teda prekutrať moju kabelku... :)
cestou som rozmýšľala nad tým, čo sa stalo a čo ma cez takúto skúsenosť chce Pán Boh naučiť, alebo čo mi chce ukázať
viete som lektorka a prednášam na základných a stredných školách o sebahodnote, hovorím deckám a mladým o tom, že sú krásny a výnimočný a že ich život stojí za to.
v poslednom čase to však bolo pre mňa veľmi náročné a na každej prednáške som cítila, že dávam z posledného a po prednáške... prišli riadne tlaky a ja veľmi začala pochybovať v mojej mysli o mojej vlastnej hodnote, či môj život stojí za to.. keď sa to stalo už viac krát, dala som si pauzu, že sa musím dať dokopy.. lebo viem, že to je niečo, čo mám robiť, ale nie takto...
Pán Boh mi ukazoval, že je to ako keby som išla doobchodu urobiť nákup s plným vedomím toho, že mám peniažky, a predsa, keď ho idem zaplatiť, tie peniažky skutočne nemám...
mám všetko na to, aby som vedela prinášať nádej, lebo ju sama mám a na rozdávanie, viem, kto som, viem, kto ma zachránil, viem, že má s mojim životom plán a viem, že môj život má zmysel... a predsa, keď príde na lámanie chleba.. nemám to, z čoho dať... niekde som to cestou zabudla
Pán Boh mi pripomenul, že to je fajn, že viem, že som Jeho dieťa, keď s tým nekráčam každý deň, keď si to každý deň nepripomínam :) povedal mi, že ak chcem dávať, potrebujem čerpať.. a On je moja istota a On prvý chce so mnou tráviť čas a On ma chce učiť, čo je pravda, chce mi prejavovať svoju lásku a chce aby som ju cítila každý deň, aby som videla tie jeho kroky smerom ku mne, tie jeho gestá lásky, ktoré rozdáva.. aby som vedela, čo je skutočne pravda, a čo On hovorí o mne.
o dvadsať minút som tam bola späť, nákup ma tam už čakal a ja ho zaplatila a s radosťou sa vracala do roboty
dnes (aj napriek takejto skúsenosti) sa necítim na nič, ale viem, že všetko to malé má zmysel.
ráno (ešte skôr ráno), keď som bola behať som sa sťažovala Bohu, že to nezvládnem... že už nevládzem a viete, čo On na to, že máš pravdu Sára, naozaj to nezvládneš a dodal: nezvládneš to sama, ale nie si v tom sama. zvládneš to, keď mi dovolíš, aby sme do toho išli spolu. zvládneme to spolu - všetko.
tak som vám, moji milovaní, chcela popriať krásny deň
lúči sa na dnes s vami
vaša somtoja
chcela som len kúpiť pár vecí, pre mojuj sestru: nejakú ryžu, cestoviny, smotanu..
lebo ma takmer každý deň poýva na obed a ja neviem ako by som jej vynaďakovala
trojminútový nákup bol už hotový, pri pokladni som sa rýchlo dostala na radu, ale v tom som si spomenula, že v peňaženke nemám žiadne peniažky.. kartu mám opäť prázdnu jednu aj druhú, a drobákov by som naškrábala tak len na polovicu môjho nákupíku
po chvíľke, keď mi to začalo všetko dopínať som nahlas povedala, že nemám peniažky.. že som si ich zabudla. cítila som sa trápne..
aby sme to uviedli na správnu mieru, do obchodu som išla s istotou. je síce pravda, že už si pomaly začínam zvykať na to, že mám v peňaženke peniažky maximálne na cestu do roboty, ale tentokrát som vedela, že peniažky mám... pán manžel mi všera dal desať eur a ja ich chcela využiť správne :) v tom som si spomenula, že tie som si vložila do vrecka v kabelke a nie do peňaženky - celá ja.. nemohlo mi to napadnúť skôr?
pani predavačka sa ma pýtala, či to teda chcem všetko vrátiť
ale ja som sa jej spýtala, či by mi to tam nachvíľu nepostrážila, že sa vrátim .. len si zbehnem do roboty pre peniažky (teda prekutrať moju kabelku... :)
cestou som rozmýšľala nad tým, čo sa stalo a čo ma cez takúto skúsenosť chce Pán Boh naučiť, alebo čo mi chce ukázať
viete som lektorka a prednášam na základných a stredných školách o sebahodnote, hovorím deckám a mladým o tom, že sú krásny a výnimočný a že ich život stojí za to.
v poslednom čase to však bolo pre mňa veľmi náročné a na každej prednáške som cítila, že dávam z posledného a po prednáške... prišli riadne tlaky a ja veľmi začala pochybovať v mojej mysli o mojej vlastnej hodnote, či môj život stojí za to.. keď sa to stalo už viac krát, dala som si pauzu, že sa musím dať dokopy.. lebo viem, že to je niečo, čo mám robiť, ale nie takto...
Pán Boh mi ukazoval, že je to ako keby som išla doobchodu urobiť nákup s plným vedomím toho, že mám peniažky, a predsa, keď ho idem zaplatiť, tie peniažky skutočne nemám...
mám všetko na to, aby som vedela prinášať nádej, lebo ju sama mám a na rozdávanie, viem, kto som, viem, kto ma zachránil, viem, že má s mojim životom plán a viem, že môj život má zmysel... a predsa, keď príde na lámanie chleba.. nemám to, z čoho dať... niekde som to cestou zabudla
Pán Boh mi pripomenul, že to je fajn, že viem, že som Jeho dieťa, keď s tým nekráčam každý deň, keď si to každý deň nepripomínam :) povedal mi, že ak chcem dávať, potrebujem čerpať.. a On je moja istota a On prvý chce so mnou tráviť čas a On ma chce učiť, čo je pravda, chce mi prejavovať svoju lásku a chce aby som ju cítila každý deň, aby som videla tie jeho kroky smerom ku mne, tie jeho gestá lásky, ktoré rozdáva.. aby som vedela, čo je skutočne pravda, a čo On hovorí o mne.
o dvadsať minút som tam bola späť, nákup ma tam už čakal a ja ho zaplatila a s radosťou sa vracala do roboty
dnes (aj napriek takejto skúsenosti) sa necítim na nič, ale viem, že všetko to malé má zmysel.
ráno (ešte skôr ráno), keď som bola behať som sa sťažovala Bohu, že to nezvládnem... že už nevládzem a viete, čo On na to, že máš pravdu Sára, naozaj to nezvládneš a dodal: nezvládneš to sama, ale nie si v tom sama. zvládneš to, keď mi dovolíš, aby sme do toho išli spolu. zvládneme to spolu - všetko.
tak som vám, moji milovaní, chcela popriať krásny deň
lúči sa na dnes s vami
vaša somtoja
Komentáre
Zverejnenie komentára