a verný

ahojte všetci, dnes sa mi udiala jedna taká vec, s ktorou by som sa chcela s vami podeliť a zároveň som si všimla, že celkom aj krásne naväzuje na môj posledný vstup, tak uvidíme, čo to dá...

"dnes som si prala.. celkom bežná činnosť, keď sa nachádzate ďaleko od domova a nemáte poblíž maminku, ktorá by vám nachystala krásne voňavé vyžehlené prádlo - musíte si aj prať :) avšak naposledy nejakí španieli pokazili práčku, tak sa kupovala nová. avšak tá nemá hodiny a ja som nevedela, ktorý program bude najkratší, tak som zapla hocijaký (priznávam, že najviac na svete nemám rada pranie - zo všetkých domácich prác. keď som bola v španielsku a bývali sme na byte piati, jednoducho som ich poprosila, či mi môžu prať a ja som za to robila všetky ostatné domáce práce...) u nás na koleji to funguje tak, že za každú načatú pol hodinu zaplatíš 10 korún. ono to vôbec nie je drahé skôr veľmi lacné, ak... človek má vybraté peniažky :) hups 

ja som si to akosi nevypočítala. vedela som, že mám nejaké drobáky v peňaženke, ale nevedela koľkoa práčka prala polhodinu, hodinu, hodinu a pol, dve.. a pár minút. keď sa zastavila s radosťou som si vydýchla a rýchlo utekala vrátiť kľúčik a ... zaplatiť (už som vedela, že nemám dosť - mala som len 37 korún).

s malou dušičkou som pánovi vrátnikovi vracala kľúč a podávala mu všetky drobné, ktoré som mala k dispozícii..vediac, že to nie je dosť (pýtal si 40, aj tak mi dal zľavu) veľmi som sa mu ospravedlnila a povedala som, že nemám. nakoniec sa na mňa skúmavo pozrel a povedal: "nechajte tak. 30 stačí, napíšem tam hodinu a pol" ja som mu veľmi pekne poďakovala a rýchlo som sa utekala obliecť, lebo už som aj tak meškala na skupinku...

...keď som si odkladala kľúč do vrecka kabátu odrazu mi zacinkal o peniažky. vložila som tam ruku a bolo tam presne 10 korún. s radosťou som išla k okienku na vrátnici s načiahnutou rukou vysvetľujúc, že som v kabáte našla, čo som dĺžna. pán vrátnik sa na mňa usmiala hovorí, že nechápe. vraj to by nikto nespravil a mám si to nechať. potom ešte dodal, že som celá divná, že ho stále pozdravím - to vraj nikto nerobí. odvetila som, že je to samozrejmosť a on mi povedal, že som jediná, kto sa mu každý krát pozdraví.. 

rýchlo som sa rozlúčila, lebo som sa ponáhľala a ešte som mu popriala pekný deň (ako zvyčajne)

v tramvaji som neskôr rozmýšľala nad tým všetkým:

...ľudia nás naozaj pozorujú a všímajú si, aj keď sa zdá, že nie...

pamätám si na chvíle, kedy mi vrátnici/čky neodpovedali a niektorí sú tam veľmi nepríjemní, ktorí mi často aj za nič vynadali, no ja som sa vedome rozhodla, že napriek tomu ich budem stále zdraviť a usmejem sa na nich a poprajem krásny deň, aj keď sa na mňa (konkrétne jedna), ani nepozrie, a ak aj áno ako keby som jej ukradla obed, alebo mi vynadá za niečo, čo som vôbec nespravila..."

občas potrebujeme aj takéto pripomienky, že veci nerobíme nadarmo a máme svietiť (aj keď to nieje ľahké alebo máme rôzne prekážky a bolo by pohodlnejšie nesvietiť, aj keď máme pocit, že si to nikto nevšíma alebo z toho nie je žiadny prospech a je to na nič)

minule som písala, že Pán Boh sa k úprimným má úprimne a dnes dodám:

"Tak konaj­te v báz­ni Hos­podinovej ver­ne a s úp­rim­ným srd­com." 2. Kronická 19:9 

tak prikázal kráľ Jošafat a pred ním aj Jozue (Jozue 24:14), lebo vedeli, že Pán Boh si cení vernosť a úprimnosť srdca, obe spolu (a Pán Boh hľadí na srdce - 1. Samuelove 16:7, a preto si "nadovšetko stráž srdce, lebo z neho pramení život" Príslovie 4:23 a o bázni inokedy..)

a možno ešte jedna myšlienka na záver, že "Boží plán s tvojim životom je väčší ako tvoje chyby", ale to čo ťa v ňom udrží a pri Ňom je vernosť - VERNOSŤ aj keď to nie je ľahké, aj keď sa to zdá zbytočné, aj keď idú všetci proti tebe.

tak toľko na dnes

s láskou 

vaša stj