...ako keby prišla dnes, ako keby prišla teraz.



keďže ste tak ďaleko, rozhodla som sa, že Vám napíšem, aby ste nezabudli, že vás všetkých mám rada a naďalej sa za vás modlím. Praha je krásna, ale veľmi veľká a nikoho tu nepoznám (zatiaľ), ale to sa snáď rýchlo napraví. ..a aby som vám len nepísala 'písanie o ničom', rozhodla som sa, že vám sem hodím aj jednu malú úvahu. 
Bývam tu v Prahe na študentskom internáte (po česky – koleji J), a keďže potrebujem aj jesť, tak som nechcela celý môj grant minúť na ubytovanie, a preto zdieľam izbu ešte s jednou slečnou. Dievča s menom Valérie býva kúsok od Prahy, čo znamená, že často chodieva domov. Tento víkend som tu bola opäť sama a odrazu sa mi akosi nechcelo upratovať. Neumyté riady, tenisky na behanie v stredu izby, rozhádzaný stolík, preplnený kôš... Začalo sa mi to kopiť. Odrazu som si uvedomila, že Val mi nepovedala, kedy sa na intrák vráti. Poobzerala som sa po izbe a napriek tomu, že sa ešte veľmi dobre nepoznáme, by som sa nesmierne hanbila, keby práve vstúpila do izby. Pomaly som začala upratovať rozhádzané veci a rozmýšľala som nad svojím životom. Čo keby si pre mňa môj Boh prišiel dnes? Páčilo by sa mu v mojom živote? Našiel by tam našiel by tam smeti, ktoré mali byť už dávno v smetiaku, neumyté poháre alebo rozhádzané veci, ktoré mi bránia v pohybe?
Pripomenulo mi to podobenstvo o 10 pannách, a tým sa to prenieslo na 'vyššiu' úroveň (viem, že to poznáte, ale keby niečo Mt 25:1-13). Nešlo už len o to, či sa tých päť nepripravených panien hanbilo, ale o to, že už nemali šancu vrátiť to späť a pripraviť sa. Pán Ježiš ma tak zavolal k sebe a povedal mi, aby som sa nebála, že stále je ešte čas a to nielen pre mňa, ale aj pre mojich milovaných. (2. Kor 6:2) A tak som sa modlila, ponajprv za seba J.
Nasledujúce dni prebiehali celkom zaujímavo, pretože niečo sa zmenilo. Každú chvíľku, keď som bola na izbe, som sa zastavila a popozerala po izbe. Niekedy som sa spokojne usmiala a inokedy som rýchlo odložila obal z notebooku na svoje miesto. Nikdy to nebolo dokonale uprataná (veď ma poznáte nie som zástancom, takého toho technického poriadku, že nikde nič), ale vždy som bola spokojná s tým ako to vyzerá. A vždy keď som niekam odchádzala (do knižnice, do obchodu, na bohoslužby, behať...) som si izbu pozrela spred dverí a odchádzala som spokojná.
V 2. liste Korintským 13:5 Pavol hovorí, aby sme samých seba skúmali a tak vás chcem poprosiť, skúste sa pozrieť do svojich životov, či je tam niečo čo je rozhádzané alebo tam nemá, čo robiť (hnev na kamaráta, “malé“ klamstvo, neposlušnosť rodičov, závisť...), a dovoľte Pánu Ježišovi, aby vám pomohol upratať. Veď On zomrel za nás na kríži, aby nás zmieril s Bohom. 'On nám už našu izbu upratal.' A dáva nám milosť, plus nám aj denno-denne pomáha, aby sme mohli byť s našim životom spokojný, ale aj aby vždy keď sa na nás On pozrie, aby sa mohol usmievať.“

tak na dnes len toľko odo mňa a dúfam, že som vás neunudila čítaním. žehnám vám všetkým plnosť Božieho požehnania a Jeho priazeň do všetkého, čo vás tento týždeň čaká.

S láskou
somtoja

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

keď máš dosť, ale namáš nič

Obraz
dnes ráno som išla do Lidla chcela som len kúpiť pár vecí, pre mojuj sestru: nejakú ryžu, cestoviny, smotanu.. lebo ma takmer každý deň poýva na obed a ja neviem ako by som jej vynaďakovala trojminútový nákup bol už hotový, pri pokladni som sa rýchlo dostala na radu, ale v tom som si spomenula, že v peňaženke nemám žiadne peniažky.. kartu mám opäť prázdnu jednu aj druhú, a drobákov by som naškrábala tak len na polovicu môjho nákupíku po chvíľke, keď mi to začalo všetko dopínať som nahlas povedala, že nemám peniažky.. že som si ich zabudla. cítila som sa trápne.. aby sme to uviedli na správnu mieru, do obchodu som išla s istotou. je síce pravda, že už si pomaly začínam zvykať na to, že mám v peňaženke peniažky maximálne na cestu do roboty, ale tentokrát som vedela, že peniažky mám... pán manžel mi všera dal desať eur a ja ich chcela využiť správne :) v tom som si spomenula, že tie som si vložila do vrecka v kabelke a nie do peňaženky - celá ja.. nemohlo mi to napadnúť skôr? pani p...
Čítať ďalej

Metro

a hojte všetci, dnes som tu opäť a chcela by som vám sem hodiť jednu úvahu, ktorá sa na mň a posl edné dni nalepila.. tak prajem pekné čítanie.  C el ých päť rokov som dochádzala vláčikom na strednú. Každé ráno som vstávala o hodinu alebo aj hodinu a pol skôr ako moji rovesníci, aby som sa dostala do školy. Avšak tento čas ráno, ale aj poobede vo vlaku som si užívala (mám na to veľmi pekné spomienky). Bolo to aj obdobie, kedy Pán Ježiš prišiel do môjho srdiečka a všetko mi odpustil. Učil ma žiť a ja som si chvíle s Ním nesmierne užívala. Takže toto cestovanie vláčikom bolo pre mňa takým darčekom. Najradšej (okrem čítania mojej najlepšej kamarátky, Biblie) som sa pozerala z okna. Sledovala som tú nádhernú scenériu okolo a aj to ako sa denno-denne mení počasie, alebo samotné ročné obdobia. Cestu vláčikom som si ešte viacej obľúbila, keď som začala cestovať na vysokú školu do Banskej Bystrice. Najkrajšia príroda, jednoducho som sa nevedela vynadí...
Čítať ďalej

môžeš plakať

keď srdce bolí oči plačú po lícach ti stekajú slzy, ktoré sa menia v potôčiky, ktoré nevieš zastaviť tečú stále ďalej a sú čoraz silnejšie s každým nádychom ti zviera hruď a ty sa snažíš do týchto stiahnutých pľúc cez slzy vtiahnuť aspoň kúsok vzduchu a keď už nevládzeš plakať ani už nevieš ako vyzerá okolitý svet bez jeho rozmazaných kontúr, fľaky, ktoré ti tvoje oči prezentujú ako realitu chceš prestať snažíš sa to potlačiť nevieš, nejde to snažíš sa ukľudniť utrieš si celú usmrkanú tvár a snažíš sa o nádych, ale ani chvíľa neprejde a je to tu zase sedíš nad tými knihami celý deň pozajtra máš skúšku, na tak, vzpamätaj sa! ale keď srdce bolí zošity sú zmáčané, celé premočené od sĺz chytíš si hlavu do rúk opieraš je o ne celú ju na ne zvalíš nejde to - prestať derie sa to von, hlboko z tvojho vnútra a chvíľami sa z teba predrie neidentifikovateľný zvuk čo to bolo? sama nevieš chceš kričať a tak zastaviť ten plač a srdce bolí počuješ pípnutie, tak ...
Čítať ďalej