Pozeraj do ďaleka
zabudnutý príbeh prichádza s omeškaním
včera som stratila peňaženku... myslela som, že som si ju zabudla v robote, cítila som sa opäť ako totálne nemehlo.. hanbila som sa mega, ale priznala sa môjmu manželíkovi 😍 ... a vypýtala si peniažky aspoň na cestu do roboty, veď tam ju už snáď nájdem.. nestalo sa, nikde tam nebola a mne sa už potilo za ušami. opäť som sa cítila nemožná a tento pocit sa vo mne kumuloval posledné dni, týždne, mesiace a ja nechala, aby vo mne rástol
...
modlila som sa a v tom som si z ničoho nič spomenula, že možno som ju zabudla u kamaráta v aute.. o chvíľu mi volal, že je tam
po robote som sa rozhodla, že si po ňu zbehnem.. avšak vo vrecku som mala len pár centov... s malou dušičkou som nastupovala do autobusu a modlila sa, aby to stačilo... a áno, zázrak... aj napriek mojej "nešikovnosti" mi zostali ešte tri centy.. cestou som rozmýšľala, že aký je Pán Boh ku mne dobrý
... čítala som si knižku, zapisovala myšlienky a pocity do môjho denníčku, keď sa mi v tom zrazu začala točiť hlava a naplo ma, potom znova a znova...
musela som prestať čítať, žalúdok sa mi obracal a hlava sa mi krútila...
spomenula som si ako mi raz maminka v aute povedala, že keď mi je zle, mám sa pozerať do ďaleka.. vyskúšala som to. zdvihla som oči a upriamila ich mimo krabičky autobusu, začala som pozorovať kopce okolo... trošku sa to zlepšilo, ale moc to nepomohlo.. tak som sa teda začala pozerať na oblohu, veď tá je teda oveľa ďalej, ako si viem predstaviť... upierala som svoj zrak do diaľky a naozaj môj žalúdok sa upokojil.. v hlavičke mi však naďalej dunelo.. nevedela som, čo mám robiť a tak som zatvorila oči
sústredila som svoj zrak na tú čierňavu, tú diaľku za mojimi očami... pozerala som ešte ďalej a modlila sa... tak silno v momente som si uvedomila, že je tu nekonečno, že je tu niečo oveľa viac... a je to realita.
môj Boh bol so mnou, tak prítomný a mne bolo hneď lepšie..
rozmýšľala som nad poslednými dňami.. kedy si so mnou moje myšlienky robili, čo chceli a ja mala úžasný pocit úzkosti a depresie, že som ani nevedela týždeň vstať z postele a celé dni som len spala... s päť minútovými prestávkami a hneď ma zase zalomilo... znechutená zo seba... nevedela som už bojovať a už vôbec nie víťaziť nad všetkými tými klamstvami, ktoré som si postupne púšťala do hlavy..
uvedomila som si, že mi bolo reálne zle, lebo som nepozerala ďaleko na ľudí okolo mňa, na ľudí, ktorí sú mi blízko, na ľudí, ktorí sú mi ďalej a mám ich rada a tiež potrebujú pomôcť, potešiť, povzbudiť, objať... pozerala som len na seba, na moje problémy, na moje ťažkosti, na moje pocity...
zabudla som sa pozerať na tú realitu, ktorá je ešte oveľa ďalej a je rovnako reálna, na duchovný svet, na Boha a na toho Zlého, ktorý sa má snaží odstaviť a zničiť
dnes som ráno rozbila tanier, ten náš nový krásny ružový.. a zase prišli myšlienky, že som nemožná, že nič nedokážem spraviť správne... no dnes viem, že to nie je pravda a ja sa tomu nemusím poddať... spomenula som si, že som ráno spravila postele .. 🛏️🙌 a to som spravila dobre. viem, že nie som dokonalá a nie všetko mi ide hladko a nie všetko viem spraviť dokonalo, ale viem, komu patrím ❤️ viem, kto má zachránil. viem, koho som...🥰 a viem, že mi dáva silu pokračovať a aj to, že ma premieňa z vnútra navonok 😍 #pokračujemenapriekprekážkam #bohjedobrý#božiaprincezná #notfinished #loved
vaša somtoja
včera som stratila peňaženku... myslela som, že som si ju zabudla v robote, cítila som sa opäť ako totálne nemehlo.. hanbila som sa mega, ale priznala sa môjmu manželíkovi 😍 ... a vypýtala si peniažky aspoň na cestu do roboty, veď tam ju už snáď nájdem.. nestalo sa, nikde tam nebola a mne sa už potilo za ušami. opäť som sa cítila nemožná a tento pocit sa vo mne kumuloval posledné dni, týždne, mesiace a ja nechala, aby vo mne rástol
...modlila som sa a v tom som si z ničoho nič spomenula, že možno som ju zabudla u kamaráta v aute.. o chvíľu mi volal, že je tam
po robote som sa rozhodla, že si po ňu zbehnem.. avšak vo vrecku som mala len pár centov... s malou dušičkou som nastupovala do autobusu a modlila sa, aby to stačilo... a áno, zázrak... aj napriek mojej "nešikovnosti" mi zostali ešte tri centy.. cestou som rozmýšľala, že aký je Pán Boh ku mne dobrý
... čítala som si knižku, zapisovala myšlienky a pocity do môjho denníčku, keď sa mi v tom zrazu začala točiť hlava a naplo ma, potom znova a znova...
musela som prestať čítať, žalúdok sa mi obracal a hlava sa mi krútila...
spomenula som si ako mi raz maminka v aute povedala, že keď mi je zle, mám sa pozerať do ďaleka.. vyskúšala som to. zdvihla som oči a upriamila ich mimo krabičky autobusu, začala som pozorovať kopce okolo... trošku sa to zlepšilo, ale moc to nepomohlo.. tak som sa teda začala pozerať na oblohu, veď tá je teda oveľa ďalej, ako si viem predstaviť... upierala som svoj zrak do diaľky a naozaj môj žalúdok sa upokojil.. v hlavičke mi však naďalej dunelo.. nevedela som, čo mám robiť a tak som zatvorila oči
sústredila som svoj zrak na tú čierňavu, tú diaľku za mojimi očami... pozerala som ešte ďalej a modlila sa... tak silno v momente som si uvedomila, že je tu nekonečno, že je tu niečo oveľa viac... a je to realita.
môj Boh bol so mnou, tak prítomný a mne bolo hneď lepšie..
rozmýšľala som nad poslednými dňami.. kedy si so mnou moje myšlienky robili, čo chceli a ja mala úžasný pocit úzkosti a depresie, že som ani nevedela týždeň vstať z postele a celé dni som len spala... s päť minútovými prestávkami a hneď ma zase zalomilo... znechutená zo seba... nevedela som už bojovať a už vôbec nie víťaziť nad všetkými tými klamstvami, ktoré som si postupne púšťala do hlavy..
uvedomila som si, že mi bolo reálne zle, lebo som nepozerala ďaleko na ľudí okolo mňa, na ľudí, ktorí sú mi blízko, na ľudí, ktorí sú mi ďalej a mám ich rada a tiež potrebujú pomôcť, potešiť, povzbudiť, objať... pozerala som len na seba, na moje problémy, na moje ťažkosti, na moje pocity...
zabudla som sa pozerať na tú realitu, ktorá je ešte oveľa ďalej a je rovnako reálna, na duchovný svet, na Boha a na toho Zlého, ktorý sa má snaží odstaviť a zničiť
dnes som ráno rozbila tanier, ten náš nový krásny ružový.. a zase prišli myšlienky, že som nemožná, že nič nedokážem spraviť správne... no dnes viem, že to nie je pravda a ja sa tomu nemusím poddať... spomenula som si, že som ráno spravila postele .. 🛏️🙌 a to som spravila dobre. viem, že nie som dokonalá a nie všetko mi ide hladko a nie všetko viem spraviť dokonalo, ale viem, komu patrím ❤️ viem, kto má zachránil. viem, koho som...🥰 a viem, že mi dáva silu pokračovať a aj to, že ma premieňa z vnútra navonok 😍 #pokračujemenapriekprekážkam #bohjedobrý#božiaprincezná #notfinished #loved
vaša somtoja
Komentáre
Zverejnenie komentára