ZASTAV SA!

ráno som vybehla von, ako zvyčajne, tentokrát predsa trochu inak, s tichým výkrikom: "Bože, hovor ku mne!"..
po búrke sa vždy behá dobre, ešte lepšie so slniečkom vykúkajúcim spoza oblakov zohrievajúcim vám chrbát
rada sa počas behania modlím a rozmýšľam o mojom Bohu, je to krásny vzácny čas... ale už dlhšie sa sťažujem na protivietor, ktorý ma núti rozmýšľať nad samotným behaním, vtedy sa neviem uvoľniť a iba proti nemu bojujem, bojujem za každý odbehnutý krok (..asi to niektorí poznáte, počasie, ale najmä tí, ktorí beháte pri vode..)
behávam takú trasu po hrádzi - 2,5 tam 2,5 späť, rovinka, takže úplná pohodka. cestou tam som oproti mne stretla chlapca na bicykli - išiel mega pomaly, a keď som sa už vracala, opäť som ho stretla tentokrát išiel v mojom smere, ľahko by som ho predbehla, lebo išiel najpomalšie ako sa len dalo :)) a ja sa pri ňom zastavila, pozdravila ho a opatrne (s úsmevom..) reagovala na rýchlosť jeho jazdy. poznamenal, že bude musieť ísť ešte pomalšie, lebo má stretnutie až o 10:00 - ešte doteraz tam je..
na chvíľku sa ku mne pridal a rozprávali sme sa, ale poznáte ma, ja sa strašne nerada zastavujem (alebo spomaľujem), tak som opäť zrýchlila, rozlúčila sa a popriala mu ešte pekné čakanie.
ako som bežala ďalej, uvedomila som si, ako mi Pán Boh hovorí, aby som sa zastavila, že to je to, čo sa mi snaží naznačiť..
...to trápne presvedčenie, ktoré praktizujem už niekoľko rokov, že keď sa zastavím, tak to behanie potom sa už neráta.. mi možno pomohlo prekonať samú seba, nevzdávať sa a behať dlhšie, ale mi zabránilo, aby som sa zastavila a možno porozprávala s chlapcom, ktorý čakal-bicyklovaním a mal ešte dlhé čakanie pred sebou...
okolo nás sú ľudia, ktorý "čakajú", ale nie znudene, nič nerobiac - aktívne hľadajú.. nerozumieš, čo sa deje, čakáš na Boha, nechápeš okolnosti, máš pocit, že všetko ide špatne, nevieš sa vymotať, nevidíš a necítiš Boha vo svojom živote.. všetci sme tam občas boli, poznám to, ale Pán Boh počuje a dáva sa nájsť, možno krátke povzbudenie, aby si na Neho čakal (nie pasívne sa zastavil, nič nerobil... a čakal na BUM-BÁC, ale aby si "sadol na ten bicykel a začal pomalinky pedálovať" s obozretnosťou sa obzerať okolo a čakať, čo a ako Ti Pán Boh odpovie, kam ťa povedie..) Pán Boh ťa učí niečo špeciálne, a to je to, že On je tam stále s tebou a má všetky okolnosti pevne v rukách..
a teraz tá časť pre mňa, vraj sa mám zastaviť a nebrať to ako negatívum, chcem a mám v živote nasledovať Krista a nezísť z tej Jeho cesty a predsa urobiť ďalší krok v živote aj smerom k Nemu, niekedy znamená zastaviť sa, keď ťa volá s niekým sa porozprávať, niekomu pomôcť, oddýchnuť si ...
a ten protivietor ma zase vyrušil a ja si uvedomila, že aj to je darček, pretože opäť som si uvedomila, čo robím - že bežím :) a začala sa na to sústrediť.. keby ho nebolo asi by som zabudla :D :D ale chápete ma, že.. keď nám fúka vietor do chrbtu a posúva nás vpred a nám sa len jednoducho behá ľahšie je to super, ale vôbec ho nevnímame, ale keď ide proti.. to už je iné kafe, ale ja som bola vďačná, že občas mi Pán Boh aj nejakou možno z jednej strany "nepríjemnou situáciou" (ktorá je inokedy práveže príliš užitočná a prospešná, len ju nevnímam) pripomenie, o čom to skutočne, prečo tu som a že žijem a On je ten, ktorý mi dáva život..

tak na dnes len toľko. ide sa do sprchy a do roboty
vaša somtoja

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

keď máš dosť, ale namáš nič

Obraz
dnes ráno som išla do Lidla chcela som len kúpiť pár vecí, pre mojuj sestru: nejakú ryžu, cestoviny, smotanu.. lebo ma takmer každý deň poýva na obed a ja neviem ako by som jej vynaďakovala trojminútový nákup bol už hotový, pri pokladni som sa rýchlo dostala na radu, ale v tom som si spomenula, že v peňaženke nemám žiadne peniažky.. kartu mám opäť prázdnu jednu aj druhú, a drobákov by som naškrábala tak len na polovicu môjho nákupíku po chvíľke, keď mi to začalo všetko dopínať som nahlas povedala, že nemám peniažky.. že som si ich zabudla. cítila som sa trápne.. aby sme to uviedli na správnu mieru, do obchodu som išla s istotou. je síce pravda, že už si pomaly začínam zvykať na to, že mám v peňaženke peniažky maximálne na cestu do roboty, ale tentokrát som vedela, že peniažky mám... pán manžel mi všera dal desať eur a ja ich chcela využiť správne :) v tom som si spomenula, že tie som si vložila do vrecka v kabelke a nie do peňaženky - celá ja.. nemohlo mi to napadnúť skôr? pani p...
Čítať ďalej

Metro

a hojte všetci, dnes som tu opäť a chcela by som vám sem hodiť jednu úvahu, ktorá sa na mň a posl edné dni nalepila.. tak prajem pekné čítanie.  C el ých päť rokov som dochádzala vláčikom na strednú. Každé ráno som vstávala o hodinu alebo aj hodinu a pol skôr ako moji rovesníci, aby som sa dostala do školy. Avšak tento čas ráno, ale aj poobede vo vlaku som si užívala (mám na to veľmi pekné spomienky). Bolo to aj obdobie, kedy Pán Ježiš prišiel do môjho srdiečka a všetko mi odpustil. Učil ma žiť a ja som si chvíle s Ním nesmierne užívala. Takže toto cestovanie vláčikom bolo pre mňa takým darčekom. Najradšej (okrem čítania mojej najlepšej kamarátky, Biblie) som sa pozerala z okna. Sledovala som tú nádhernú scenériu okolo a aj to ako sa denno-denne mení počasie, alebo samotné ročné obdobia. Cestu vláčikom som si ešte viacej obľúbila, keď som začala cestovať na vysokú školu do Banskej Bystrice. Najkrajšia príroda, jednoducho som sa nevedela vynadí...
Čítať ďalej

môžeš plakať

keď srdce bolí oči plačú po lícach ti stekajú slzy, ktoré sa menia v potôčiky, ktoré nevieš zastaviť tečú stále ďalej a sú čoraz silnejšie s každým nádychom ti zviera hruď a ty sa snažíš do týchto stiahnutých pľúc cez slzy vtiahnuť aspoň kúsok vzduchu a keď už nevládzeš plakať ani už nevieš ako vyzerá okolitý svet bez jeho rozmazaných kontúr, fľaky, ktoré ti tvoje oči prezentujú ako realitu chceš prestať snažíš sa to potlačiť nevieš, nejde to snažíš sa ukľudniť utrieš si celú usmrkanú tvár a snažíš sa o nádych, ale ani chvíľa neprejde a je to tu zase sedíš nad tými knihami celý deň pozajtra máš skúšku, na tak, vzpamätaj sa! ale keď srdce bolí zošity sú zmáčané, celé premočené od sĺz chytíš si hlavu do rúk opieraš je o ne celú ju na ne zvalíš nejde to - prestať derie sa to von, hlboko z tvojho vnútra a chvíľami sa z teba predrie neidentifikovateľný zvuk čo to bolo? sama nevieš chceš kričať a tak zastaviť ten plač a srdce bolí počuješ pípnutie, tak ...
Čítať ďalej