"my little conffession for today" named REMINDER (pripomienka)

..chcela by som všetkým mojim milovaným poďakovať.. za každú jednu správu, smsku, telefonát, pomoc, dokonca aj návštevu, ale najmä za vaše povzbudenie, pozornosť a modlitby.
__nebojte: nemám narodeniny__
 
prvé dni som nechápala, prečo sa mi to stalo (mala som to tak dokonale naplánované.. urobím skúšky v Prahe a potom doma...atď.) doteraz určite nechápem úplne všetko, ale jednu vec áno

bol to celkom dobrý plán.. nie som z tých, čo si myslia, že všetko musí byť tak ako si naplánujem, ale vždy sa snažím urobím všetko, čo je v mojich silách ..aj keď už ten samotný výsledok mojich snažení nie je v mojej moci..
..a ja som spadla, nešika, a potom som sa nejakým zázrakom (called rodičia a plus..) celá doodieraná dostala do nemocnice, a vyviazla z toho iba s jednou malou zlomeninou.. avšak
je mnoho vecí, ktoré ma Pán Boh učil a ukazoval mi za tieto týždne strávené v posteli (mostly dependent on the help of others), ale s jednou by som sa chcela podeliť:

pred niekoľkými mesiacmi som odišla do Prahy, v pláne nebolo zdrhnúť, ale presne to sa mi podarilo (s nikým som sa nechcela kamarátiť, zoznamovať ani baviť) ... síce som sa občas aj cítila sama, ale bolo mi tak "celkom dobre" lebo som nikoho aspoň nezaťažovala mojimi bolesťami..a tým ostatným.
po čase som si uvedomila, že tak ďalej nemôžem (nie len preto, že som veľmi spoločenský tvor, ale najmä preto, že ma už nebavilo sa stále točiť okolo seba.. fuj, fuj)

..začala som sa kamarátiť, ale ten pocit, že som sama zostal - začala som rozmýšľať, čo budem robiť po škole kam pôjdem, čo zo mňa bude a pod.

v tomto všetkom ma Pán Boh zastavil a ..musím povedať.. *zázračne* doviedol DoMoV

ukázal mi, že tu mám ľudí, ktorí ma milujú, takú aká som a pretože som .. a často to znamená, že mi obúvajú ponožky a umývajú špinavé nohy, lebo sa neviem zohnúť, preorganizovali celý byt a popresúvali všetky postele, aby som si vedela ľahnúť s čo najmenšími bolesťami, budili sa v noci, keď mi bolo treba natrieť chrbát...

..sú tu ľudia, ktorí mi písali a pýtali sa ako sa mám, ktorí to zo mňa vytiahli, aj keď som sa nikomu nechcela sťažovať (mnoho ľudí je na tom horšie ako ja, ale vďaka Bohu už aj najväčšie bolesti odišli), tak ochotne mi pomohli s vecami, ktoré som teraz sama nedokázala - nemohla (a zorganizovali lepšie ako by som sama zvládla), modlili sa za mňa napriek tomu, že som ich nepoprosila o modlitbu, a povzbudzovali ma, aj keď som to odmietala.. ANI SOM NETUŠILA KOĽKO VÁS JE :)

dnes ráno som sa rozplakala a chcela som vám všetkým povedať, že vás mám rada, a že za posledné dva týždne objavujem, že nie som sama a že je tak veľa ľudí, ktorí ma majú tiež radi .. a ja si to tak nezaslúžim.

tak veľmi som to potrebovala pripomenúť, Pán Boh to vedel, a ja ho nepočúvala.. teraz už som musela :)

krásny deň vám všetkým ešte prajem

vaša stj

p.s. nejdem to špecifikovať, veď adresáti vedia.. viete!